Ešte predtým ako sme sa u mňa stretli, musel som zohnať 2 dôležité veci: grilovacie uhlie a nejaký vhodný kus mäsa.
Šiel som teda do priľahlého Penny Markt-u a pri chladiacich boxoch som začul známu melódiu slovenčiny. (A tu v Mannheime je to veru zjav veľmi ojedinelý.) Naťahoval som teda uši a tváril sa, že niečo hľadám a počúval ďalej. "Tu máš, ja idem ešte zobrať mlieko." No tak toto bolo určite po slovensky. Neváhal som a priskočil som ku chalanovi, ktorého pred pár sekundami oslovila slečna. "Ahoj, som rád, že ťa stretám!" vyhŕkol som zo seba. Zmätený chalan začal na mňa hovoriť slovanským, ale mne nezrozumiteľným jazykom. Ja, ešte zmätenejší som si v duchu poznamenával, že nabudúce budem pri počúvaní dôslednejší. Našťastie hneď ako nás počula chalanova priateľka, pribehla nám na pomoc. "Ty si slovák? No to je super!" A tak sa naše spoločenstvo rozrástlo úplne náhodou o Danku a jej ruského priateľa Slava.
Potom už šlo všetko ako po masle. Stretli sme sa v dohodnutom čase a prišli sme na lúku na pravom brehu Rýna.
Najskôr bolo treba postaviť gril. Peter sa hned prihlásil, že mi s tým pomôže.
Ostatný zatiaľ rozložili deky a usadili sa. Celkom prirodzene vzniklo niekoľko sekcií:
Pánska sekcia
Dámska sekcia
Miešaná sekcia
Sekcia pre mladé rodinky
Samozrejme nechýbal ani najmladší člen, Maťko
Okrem nebezpečenstva,že si nájdete nevhodné miesto na grilovanie (týmto pozdravujem pani mestskú policajtku, ktorá nás nechala dogrilovať na našom mieste, hoci už sme boli mimo "grillen-geduldet" územia) hrozí ešte, že sa budete musieť deliť o svoje dobroty s rôznymi neplánovanými hosťami.
Doporučujem preto, vo vlastnom záujme, doniesť jedla trochu viac...
A samozrejme, ak sa nabudúce chcete pridať, stačí keď sa mi ozvete (napr. na ICQ). Radi privítame medzi sebou ďalšie Slovenky, Slovákov a sympatizantov.