reklama

Bratislavské taxíky

Vrátil som sa na krátky čas späť do Bratislavy. S veľkou taškou na kolieskach plnou vecí som vyšiel z dverí letiska. (Naozaj plnou, 6 kg vecí som musel na letisku Frankfurt-Hahn prekladať do príručnej batožiny, aby som splnil 15 kg limit registrovanej batožiny.) Bol som rozhodnutý vziať si taxík, ak bude „za rozumnú“ cenu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Prišiel som k okienku najbližšieho auta. Zaklopal som na okienko, otvoril a pýtam sa: „Prosím vás, koľko by ma to stálo do Vrakune?“ (Len pre informáciu, je to asi 5 km.)

„Choďte tam dopredu za modrou Octaviou.“Hm. No dobre... Šiel som teda „tam dopredu“ za „modrou Octaviou“. Cestou k nej sa ku mne pripojil ďalší taxikár, z auta ktoré práve dorazilo. Mal modrú vetrovku.

„Chcete taxi?“ Pokýval som hlavou. Došikoval ma ku kolegovi. „Počuj tento chce taxi. Vezmeš ho?“ Kolega sa len nechápavo pozrel. Ja tiež, ale stále som mal dobrú náladu, lebo milujem lietanie a toto bol ešte len môj 6-ty let. „Prosím vás, koľko by to stálo tu, do Vrakune?“ „Čo? Vy chcete ísť len do Vrakune, tak poďte sem.“ Pán v modrej vetrovke ma šikoval k inému kolegovi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jeho auto bolo očividne staršie a lacnejšie. „Tento chce ísť do Vrakune. Vezmeš ho?“ Kolega len ignorantsky vystúpil z auta. „Tak vezmeš ho?“ „Prosím vás, vezmete ma?“ „A kam?“ „Do Vrakune. Koľko by to stálo?“ „Nó, môžem vás tam zaviezť za 350,- “ „Čo?! Veď pred mesiacom som sa zviezol z Petržalky za 150“ Tak asi to s tým taxíkom ešte prehodnotím...

Vedel som, že taxíky, čo stoja pripravené na staniciach a letiskách sú o trochu drahšie, ale toto bolo predsa len trocha veľa. Keďže 745 km som preletel za 2500,- týchto 5 km za 350,- sa mi nezdala byť práve výhodná kúpa. Moja dobrá nálada sa začala pomaly vytrácať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Žeby som predsa len išiel MHD? Potreboval by som 30 minútový lístok. Automat funguje, ale drobných mám len sedemnásť. Nevadí, v budove letiska je bufet, tam si rozmením...

„Na drobné nerozmieňame“ nechávam sa odradiť fixou načmáranou tabuľkou. Do kelu... No dobre, tak dám ešte druhú šancu taxikárom.Vytočil som číslo uložené v mobile od minula. Ozval sa ženský hlas: „Taxislužba , prosím?“. „Prosím vás, potrebujem sa dostať z letiska do Vrakune“ „A pri ktorom ste východe, Odchody, alebo Príchody?“ „Nooo, príchody, ale ony sú nakoniec od seba len 10 metrov... Koľko by to stálo?“ „Moment, ja sa vám spýtam“ „Ok“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ženský hlas bol prerušovaný chrčaním vysielačky: „Chŕŕŕ... Končí niekto na letisku?... Cvak cvak... Končí niekto na letisku?...chŕŕ...Príchody. chŕŕ..“ Chrčanie mierne ustalo a ženský hlas hovorí znova ku mne: „Desať minút. Stačí vám to?“ No neviem či to bola odpoveď na moju otázku... „Ale koľko to bude stáť?“ „Jááj, tak to vám neviem povedať... snáď do 150.“

No tak som trpezlivo počkal. Nakoniec ma to vyšlo 120 a viezol ma veľmi príjemný pán, skvelo sme sa porozprávali. Ale myslím, že taxikárov stojacich pred letiskovou halou už nikdy oslovovať nebudem...

Ondrej Seman

Ondrej Seman

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Je to ideálny muž: nefajčí, nepije... neexistuje...BTW: Vyzerá síce na 18, ale zo spoľahlivých zdrojov viem, že má viac...A je to kockáč... Zoznam autorových rubrík:  Z výletovMannheimSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu